BYŤ v tomto svete je fajn a o MAŤ si myslím svoje. Je to otázka svetonázoru, ktorý máme všetci. Aspoň si to myslím. To o tom svetonázore. Lebo svetonázor človeku dáva istý smer, istú zábezpeku, že nejde bezcieľne. Niečo ako zmysel. BYŤ potom nadobúda nový rozmer. Ale toto už znie ako klišé. A klišé neznášam. Vlastne neznášam veľa vecí.
Neznášam bohatých ľudí. Tých ľudí, ktorí svojím MAŤ ospravedlňujú všetko - od správania, slovníka, imidžu až po svetonázor a vlastné limity - osobné, osobnostné i spoločenské. Neznášam ich, lebo mi ukazujú, čo všetko (NE)MÁM a vďaka čomu som v podstate šťastný, len to neviem. Chýba mi to dennodenné uvedomovanie si vlastného šťastia. Toho obyčajného - že zhlboka dýcham, lebo som prestal fajčiť; že mám krásnu obrúčku na ľavom prsteníku; že mám vlastnú posteľ a že sa rád smejem; že mám zdravé telo i krv, ktorú sem-tam aj darujem; že mám čierne vlasy a hlavu plnú nápadov, ktoré nikdy nezrealizujem.
Kdesi vnútri bohapusto závidím. A ospravedlňujem si to sám pred sebou ako farizej, ktorý sa obáva naliať si čistého vína. Lebo závisť mi nezapadá do koncepcie BYŤ dobrým človekom - BYŤ svätcom. Lebo cestár z rozprávky svätcom - hoci rozprávkovým - je. Je svätý - stačí mu málo, viac nežiada a vlastne ani nepotrebuje. Ako to nebeské vtáctvo. Asi preto človek potrebuje mať vzor. Lebo vzor je na to, aby sa od neho mohlo odchýliť. Ako od Františka, svätého Františka z Assisi. Rád by som bol ako on. No nie som a ani nebudem. Nikdy. Som priveľmi svetský, priveľmi slabý, súčasný a nedokonalý. Som priveľmi človekom, priveľmi (ne)ľudský.
Zostručním to. Vidím to tak, že BYŤ je vždy duchovnejšie, božskejšie a éterickejšie než MAŤ, ktoré človeka zráža k zemi, zotročuje ho vecami, hmotou i telom. MAŤ sprítomňuje život v zmysle tu a teraz, BYŤ dáva zasa zmysel a perspektívu, smeruje k budúcnosti, nie k dnešku. MAŤ zväzuje, BYŤ oslobodzuje. Nechcem byť otrokom. Chcem sa potešiť trom grošom.
Neznášam bohatých ľudí, lebo ma fascinujú svojím prízemným MAŤ. Neznášam bohatých ľudí, lebo ma robia prítomným, súčasným, dnešným. A tým aj horším.