reklama

O čom si, Dievčatko so zápalkami?

Je zima a tuho mrzne. Silvestrovský večer. Stmieva sa. A predsa sa jedno dievčatko túla ulicami a nikto si ho nevšíma. Nikto si ho nevšíma, hoci práve záujem ľudí o jeho zápalky v tej chvíli rozhoduje, či bude ďalej žiť. Otec je zlý; keby prišlo domov bez utŕžených peňazí, zbil by ho. A to ono zažiť nechce. Preto si so zápalkami v zásterke čupne do kúta medzi dva domy a aby sa aspoň trošku ohrialo, zapaľuje postupne zápalky – najprv sa mu vo výjave zjaví rozohriata mosadzná pec, pri druhej zápalke uvidí upečenú a chrumkavú hus, pri tretej nádherný vianočný stromček, až sa mu pri štvrtej zápalke zjaví už dávno mŕtva stará mama. Komu? Predsa dievčatku so zápalkami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
blog.sme.sk/blog/2234/51690/clanok_foto.jpg
blog.sme.sk/blog/2234/51690/clanok_foto.jpg 

 Tento blog je zároveň odpoveďou na jednu reakciu blogera (jurajko2o): „Hmmm... Mňa vždy zaujímalo, a pýtam sa ľudí na to, čo našli v príbehu Dievčatko so zápalkami.“  

 V prvom rade ti musím povedať, že táto Andersenova rozprávka je realistickou rozprávkou a často sa o nej hovorí ako o sentimentálnom príbehu. Ale naozaj to nie je iba o ňom (sentimente) – inak by sa príbeh nadčasovým, a preto i trvalo hodnotným, nestal. Tak schválne... O čom to vlastne je?

 Andersenova rozprávka je o človeku bez mena – dievčatko ho nemá. Žiadna Laura, Hanka, Barborka, Kristínka, Lucka či Betka. Prečo? Lebo táto anonymita ti umožňuje vidieť za jeho príbehom tisíc iných dievčatiek, detí, žien, a ak svoj obzor trošku rozšíriš, nájdeš v tomto nedlhom príbehu osudy miliónov dnešných ľudí – ľudí, ktorí nemali to šťastie, aké máš ty – už len tým, že si dovolíš čítať tento blog potvrdzuješ, že ťa v tejto chvíli vážne existenčné problémy netrápia. Chudobní, bezdomovci, týrané a zneužívané deti, utečenci, závislí ľudia, ľudia s „nesprávnou“ farbou pleti a vôbec všetky sociálno-spoločenské nášľapné míny, toto zrejme nie je tvoj denno-denný chlebíček. Dievčatko nemá meno, lebo v sebe obsiahlo všetkým tých, ktorí sa s nádejou spoliehajú na tvoju milosrdnosť a túžbu podeliť sa, hoci ich nepoznáš, nevieš ich meno a v podstate sa o jeho spoznanie zrejme ani nepokúšaš. Lebo mená robia veci osobnými.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Andersenova rozprávka je o márnosti a o skutočne podstatných veciach. Podobne, ako je to u Exupéryho. Dievčatko zapaľuje zápalky a vždy vidí niečo iné – pec, hus, stromček a starú mamu. Mosadzná pec, pečená hus a vianočný stromček sú vecami márnosti, hmotnými statkami, ktoré majú svoju obmedzenú životnosť limitovanú úžitkovosťou. Veď pec raz vychladne, hus sa zje a Vianoce raz-dva pominú a stromček vyschne. Čo však veci robí večne živými, to je láska. Láska človeka k človeku. Tej láske ani smrť neublíži. Len ju posunie na vyšší stupienok – stupienok, ktorý je bližší k Bohu. Pre ňu sa oplatí zapáliť všetky zápalky vo zväzočku. Stará mama mala jediná dievčatko skutočne rada, preto dievčatko všetky karty staví na lásku a rozhorí sa celý zväzoček, aby sa jej starká už nestratila s vyhasnutým kýpťom jednej zápalky. A tak starká berie svoje vnúča do naozajstnej radosti, kde nepanuje žiadna bolesť, ani chlad či zima – do neba. O takom šťastí my môžeme zatiaľ iba snívať... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Andersenova rozprávka je o tvojej nevšímavosti a o maske, ktorú si dobrovoľne nasadzuješ. Lebo je ti naozaj bližšia košeľa než kabát. Keď dievčatko prebiehalo cez cestu, na ktorej ho takmer zrazili dva vozy, stratilo dreváky. Inak, patrili jeho matke, preto mu boli veľké. Jeden už nevedelo nájsť; druhý jej zobral akýsi chlapčisko. Vraj si z neho raz urobí kolísku, ak bude mať deti. Paradox, že? Hovorí o novom živote, kým na zániku druhého sa práve podieľa. Je nevšímavý k životu – podobne ako otec dievčatka. Aj ty si podobný, len si dokážeš určité kroky sám racionálne zdôvodniť a tým ich zlegalizovať. Škoda, lebo práve to ti deformuje tvár. A oči strácajú hĺbku. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Andersenova rozprávka je o nádeji, ktorú máš. O nádeji, že tento svet nie je tvoja definitíva. Že tento trápny život, v ktorom okrem iných klameš aj sám seba, je len tvojím lístkom do večnosti. Či bude na poslednej ceste aj platným, to záleží iba na tebe. Pozemský život nemôže za to, že je taký prízemný – aj preto oneskorená ľútosť ľudí nad zmrznutým telom dievčatka nie je až taká iritujúca. Podstatná je v tej chvíli nádej, ktorú zo seba zmrznuté telíčko vyžaruje. Lebo prízemnosť lepí ľudské oči natoľko, že nevidia v smrti začiatok cesty – cesty, ktorá má smer i cieľ – a preto je úplné logická a nevyhnutná. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Andersenova rozprávka je o veľkej otázke „kedy?“ Kedy príde tvoj čas? Aj dievčatko videlo zo svojho kútika padať hviezdu, ktorá podľa slov jeho starej mamy vždy predznamenáva odchod nejakej duše k Bohu, ale vo svojej nevinnosti si to dievčatko nespojí s vlastným osudom. Ani ty často nevidíš veci, ktoré ti bijú do očí. Kdesi som raz čítal krásnu metaforu: Chceš, aby k tebe Boh prehovoril – a zaspieva slávik. Ty ho však nepočúvaš. Chceš, aby sa ti Boh dal vidieť – a rozžiari sa hviezda. Ty ju ale opäť nevidíš, a tak v zúfalstve zakričíš, aby sa ťa Boh dotkol. A On sa ťa naozaj dotkne. Ale ty zmetieš z pleca motýľa a ideš smutný ďalej... 

 O čom je teda Dievčatko so zápalkami? Je o skutočnej hodnote života, pozemského i večného. Toho života – o ktorom si presvedčený, že si jeho pánom. Že ho môžeš nielen dávať, ale aj brať. Aký si len naivný...

Radoslav Rusňák

Radoslav Rusňák

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj nám skutočne zostane len to, čo sme darovali. Chcem tomu uveriť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu