Jedna časť dediny zažila počas víkendu odstávku vody a trvá to doteraz. Vodovodné potrubie má poruchu a v tejto zóne sa – nanešťastie – ocitla aj škola. Teraz jej osadenstvo čaká na riaditeľa. Situácia zatiaľ nemá riešenie, lebo starosta ani školník sa počas víkendu nemohli riaditeľovi dovolať. Vypnutý telefón. A tak celá škola v toto škaredé upršané ráno stále čaká...
Ručičky na hodinách ukazujú čas 07:55. Riaditeľ prichádza vo svojom zvyčajnom čase do práce.
Situácia si vyžaduje operatívne riešenie. Po rýchlom oboznámení sa so situáciou riaditeľ vydáva pokyny. Zamknúť všetky sociálne zariadenia, prvá hodina sa odučí! Pred učiteľským kolektívom šermuje mobilom a do vzniknutej temnej situácie sa usiluje vniesť oneskorený, no predsa len angažovaný lúč svetla. Učiteľský káder je rezervovaný – nerád sa opíja rožkom. Nevľúdne počasie a chlad z rána stihli poštekliť niektoré detské mechúriky. Dvere miestností, kde aj králi chodia pešo, sa ale dnes zmenili na trináste komnaty. A tam sa nesmie. Prvá hodina sa teda začína...
Po polhodine v triedach zabzučí školský rozhlas. Riaditeľ oboznamuje žiakov s krízovou situáciou. Zaznie oznam, že vyučovanie sa nadnes ruší.
Až na jednu triedu, ktorá jediná prejaví nadšenie hlasnejšie, je v tých ostatných hrobové ticho. V prejave riaditeľa po ozname zrušenia výučby nasleduje krátka pauza. Ticho je náhle a úplne nečakane preťaté jeho vykríkom: „CICHOOOO!!!“
Poniektorými deťmi od prekvapenia a ľaku hegne, v triedach sú žiaci opäť zmätení, jeden nechápavý pohľad strieda druhý. Poniektorí sa uchechtávajú, učitelia sa napriek vlastnému pomykovu usilujú tváriť normálne. Na prvom stupni sa žiaci nechápavo a ustráchane pýtajú pani učiteľky, prečo pán riaditeľ tak kričí a na koho vlastne.
Po odmlke oznam pokračuje. Žiaci majú doma rodičom oznámiť, čo sa stalo, a prečo sa vyučovanie pre dnešok zrušilo. Nasledujú pokyny na ďalší deň – vo výučbe sa bude zajtra pokračovať. Vzápätí riaditeľ vyzve učiteľov v triedach, aby sa chopili kried a žiakom napísali nasledujúci oznam. Po jeho výzve „Diktujem!“ sa rozhlas odmlčí. Vypne ho. Učitelia ešte hodnú chvíľu stoja s kriedou v ruke pred tabuľou a čakajú na Godota, ktorý neprichádza. Vyzerajú tak trochu smiešne. Po chvíli každému dôjde, že hlas sa už z rozhlasu neozve a nie je to spôsobené technickou poruchou.
Prvá hodina je predčasne ukončená a osadenstvo školy húfne a dupotajúc opúšťa jej priestory.
Aké Orwellovské ponaučenie z príbehu vyplýva?
„VŠETKY ZVIERATÁ SÚ SI ROVNÉ, ALE NIEKTORÉ SÚ SI ROVNEJŠIE.“
