Mám doma jednu mačku. Aby som bol presný, ide o kocúra. Muča Labužníka. To prvé meno som mu dal ja, aby vyzeral ako slovenský „mačo“; to druhé vymyslelo jedno blonďavé dievčatko. Myslím, že so zápalkami. Tak sa teda kocúr volá. Inak – je to jednoročiak, májové mača. Pekné, domáce, strakaté, dobre živené – granule, mačacie konzervy, mliečko, sem-tam nejaký ten plátok šunky. Skrátka – páneškov milášek... Myši chytá, nesťažujem sa, žrať ich však nežerie. Americkú myš už ale nehľadajte. Nech to ostane medzi nami. Veď utekať pred niečím sa nedá celý život. Uznajte.